TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 14. apríla 2022

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Ruská agresia voči Ukrajine spôsobuje obrovské utrpenie. Zároveň má hospodárske následky, v Európe i za jej hranicami. Konflikt a s ním spojená neistota ťažko doliehajú na dôveru podnikov a spotrebiteľov. Narušenie obchodnej výmeny prehlbuje nedostatok materiálov a vstupov. Prudký rast cien energií a komodít znižuje dopyt a brzdí produkciu. Priebeh hospodárskeho vývoja bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od ďalšieho vývoja konfliktu, od dosahu zavedených sankcií a od ďalších možných opatrení. Hospodársku aktivitu zároveň naďalej podporuje znovuotváranie ekonomiky po skončení krízovej fázy pandémie. Inflácia výrazne vzrástla a v najbližších mesiacoch zostane vysoká, predovšetkým v dôsledku prudkého rastu cien energií. Dochádza k zintenzívňovaniu inflačných tlakov v mnohých odvetviach.

Na dnešnom zasadaní sme usúdili, že najnovšie údaje od nášho posledného zasadania podporujú očakávané ukončenie čistého nákupu aktív v rámci nášho programu nákupu aktív v treťom štvrťroku. V nasledujúcom období bude naša menová politika závisieť od aktuálnych údajov a nášho priebežného hodnotenia perspektív vývoja. V súčasnom prostredí vysokej neistoty si pri výkone menovej politiky zachováme manévrovací priestor, postupnosť a pružnosť. Rada guvernérov prijme všetky opatrenia potrebné na splnenie úlohy ECB zabezpečovať cenovú stabilitu a prispievať k ochrane finančnej stability.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne vysvetlím našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia eurozóny v poslednom štvrťroku 2021 vzrástla o 0,3 %. V prvom štvrťroku 2022 podľa odhadov tempo hospodárskeho rastu zostalo pomalé, najmä v dôsledku pandemických obmedzení.

Viacero faktorov poukazuje na pomalý rast i v najbližšom období. Vojna a z nej prameniaca neistota sa už negatívne podpisuje pod dôveru podnikov a spotrebiteľov. Prudký rast cien energií a komodít spôsobuje zvyšovanie životných nákladov domácností a výrobných nákladov podnikov. Vojna zároveň spôsobuje nové ponukové obmedzenia, zatiaľ čo nový súbor pandemických opatrení v Ázii prehlbuje ťažkosti v dodávateľských reťazcoch. Niektoré sektory čelia čoraz väčším ťažkostiam v obstarávaní vstupov, ktoré narúšajú produkciu. Pôsobia však aj protichodné faktory ako napr. kompenzujúce rozpočtové opatrenia, či možnosť domácností čerpať úspory nahromadené počas pandémie, ktoré podporujú prebiehajúce oživenie. Príjmy a spotrebu bude okrem toho naďalej podporovať znovuotváranie sektorov najviac zasiahnutých pandémiou a priaznivá situácia na trhu práce s rastúcou zamestnanosťou.

Podpora rozpočtovej a menovej politiky má naďalej zásadný význam, predovšetkým v tejto zložitej geopolitickej situácii. Navyše úspešná realizácia investičných a reformných plánov v rámci programu Next Generation EU urýchli energetickú a ekologickú transformáciu, ktorá by mala pomôcť zvýšiť dlhodobý rast a odolnosť eurozóny.

Inflácia

Inflácia sa v marci zvýšila z februárových 5,9 % na 7,5 %. Ceny energií po vypuknutí vojny vzrástli a v medziročnom porovnaní sú teraz o 45 % vyššie. Aj naďalej sú hlavnou príčinou vysokej miery inflácie. Trhové ukazovatele naznačujú, že ceny energií v najbližšom období zostanú vysoké, neskôr sa však majú o niečo zmierniť. Prudko vzrástli i ceny potravín. Príčinou sú zvýšené dopravné a výrobné náklady, najmä vyššie ceny hnojív, ktoré čiastočne súvisia s vojnou na Ukrajine.

Rast cien sa rozšíril do viacerých sektorov. Ceny energií vyvolávajú rast cien v mnohých sektoroch. Na rast cien tlačia i ponukové obmedzenia a normalizácia dopytu počas znovuotvárania ekonomiky. Ukazovatele základnej inflácie v posledných mesiacoch prekročili úroveň dvoch percent. Vzhľadom na úlohu dočasných faktorov súvisiacich s pandémiou a nepriame účinky vyšších cien energií je trvanie nárastu týchto ukazovateľov neisté.

Podmienky na trhu práce sa naďalej zlepšujú: nezamestnanosť vo februári klesla na historicky nízku úroveň 6,8 %. Počet pracovných ponúk v mnohých sektoroch zatiaľ stále signalizuje vysoký dopyt po pracovnej sile, mzdový rast ale zostáva celkovo tlmený. Návrat ekonomiky k plnej kapacite by mal časom podporiť rýchlejší rast miezd. Napriek tomu, že rôzne ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní odvodené od finančných trhov a odborných prieskumov sa prevažne pohybujú v blízkosti dvoch percent, počiatočné známky revízie týchto ukazovateľov nad úroveň cieľovej hladiny si vyžadujú pozorné monitorovanie.

Hodnotenie rizík

Riziká spomalenia prognózovaného hospodárskeho rastu sa v dôsledku vojny na Ukrajine výrazne zvýšili. Riziká súvisiace s pandémiou sa síce znížili, no vojna môže mať výraznejší vplyv na ekonomický sentiment a môže prehĺbiť obmedzenia na strane ponuky. Dlhodobo vysoké náklady na energie by spolu s poklesom dôvery mohli oslabiť dopyt a obmedziť spotrebu a investície viac, než sa očakávalo.

Zintenzívnili sa aj riziká rastu inflácie, a to najmä v najbližšom období. Medzi riziká ohrozujúce strednodobý výhľad inflácie patrí posun inflačných očakávaní nad cieľovú hladinu, rýchlejší než očakávaný rast miezd a trvalé zhoršenie podmienok na strane ponuky. Ak by však v strednodobom horizonte došlo k oslabeniu dopytu, klesli by aj tlaky na rast cien.

Finančné a menové podmienky

Finančné trhy od začiatku vojny a uvalenia sankcií charakterizuje vysoká miera volatility. Trhové úrokové miery rastú v reakcii na meniaci sa výhľad menovej politiky, makroekonomického prostredia a inflačnej dynamiky. Náklady bánk na financovanie pokračujú v raste. Zároveň však na peňažných trhoch zatiaľ nie je cítiť žiadne výrazné pnutie a neregistrujeme ani nedostatok likvidity v bankovom systéme eurozóny.

Hoci úrokové sadzby bankových úverov pre podniky a domácnosti zostávajú nízke, začínajú už odzrkadľovať rast trhových úrokových mier. Dynamika úverov domácnostiam je stabilná, najmä v prípade úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie. Tok podnikových úverov sa ustálil.

Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov v prvom štvrťroku došlo k celkovému sprísneniu úverových podmienok podnikových úverov a úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie, keďže veritelia majú čoraz väčšie obavy z rizík, ktorým ich klienti v neistom prostredí čelia. V nasledujúcich mesiacoch, keď banky začnú zohľadňovať nepriaznivý vplyv ruskej agresie voči Ukrajine a vyšších cien energií, sa očakáva ďalšie sprísnenie úverových podmienok.

Záver

Celkovo možno konštatovať, že vojna na Ukrajine výrazne negatívne ovplyvňuje hospodárstvo eurozóny a spôsobuje podstatný nárast neistoty. Hospodárske následky vojny budú závisieť od ďalšieho vývoja konfliktu, od dosahu zavedených sankcií a od ďalších možných opatrení. Inflácia výrazne vzrástla a v najbližších mesiacoch zostane vysoká, predovšetkým v dôsledku prudkého rastu cien energií. Venujeme veľkú pozornosť súčasnej neistote a pozorne sledujeme najnovšie údaje a ich dôsledky pre strednodobý výhľad inflácie. Kalibrácia našich menovopolitických nástrojov bude aj naďalej prebiehať na základe dostupných údajov a nášho priebežného hodnotenia výhľadu. Všetky naše nástroje sme pripravení v medziach svojho mandátu upraviť, v prípade potreby s použitím pružnosti, aby sme zabezpečili stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.