TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 14. septembra 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Inflácia ďalej klesá, no stále sa očakáva, že zostane príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. V záujme ráznejšieho napredovania inflácie k nášmu cieľu sa Rada guvernérov dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Dnešné zvýšenie sadzieb vychádza z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Podľa septembrových makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu má priemerná inflácia dosiahnuť 5,6 % v roku 2023, 3,2 % v roku 2024 a 2,1 % v roku 2025. Projekcie na roky 2023 a 2024 boli upravené nahor a projekcia na rok 2025 naopak nadol. Zvýšenie projekcií na roky 2023 a 2024 je predovšetkým odrazom vyššej úrovne cien energií. Základné cenové tlaky zostávajú naďalej vysoké, hoci väčšina ukazovateľov začala mierne klesať. Odborníci ECB mierne upravili projektovanú trajektóriu vývoja inflácie bez cien energií a potravín na v priemere 5,1 % v roku 2023, 2,9 % v roku 2024 a 2,2 % v roku 2025. Transmisia doterajšieho zvyšovania úrokových sadzieb je naďalej výrazná. Podmienky financovania sa ďalej sprísnili a v čoraz väčšej miere tlmia dopyt, čo je dôležitý faktor návratu inflácie na cieľovú úroveň. Vzhľadom na rastúci vplyv sprísňovania našej menovej politiky na domáci dopyt a zhoršovanie prostredia medzinárodného obchodu odborníci ECB podstatne znížili svoje projekcie hospodárskeho rastu. V súčasnosti očakávajú, že tempo hospodárskeho rastu eurozóny dosiahne 0,7 % v roku 2023, 1,0 % v roku 2024 a 1,5 % v roku 2025.

Na základe nášho aktuálneho hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na úroveň nášho cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie kľúčových úrokových sadzieb ECB na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú naďalej vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska aktivita v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne zostane tlmená. Počas prvého polroka viac-menej stagnovala, pričom aktuálne ukazovatele naznačujú, že slabá bola aj v treťom štvrťroku. Nižší dopyt po vývoze z eurozóny a účinok prísnych podmienok financovania tlmia rast, okrem iného vplyvom nižších investícií do nehnuteľností na bývanie a podnikania. K spomaľovaniu dochádza aj v sektore služieb, ktorý doteraz odolával. Časom by malo nastať určité oživenie dynamiky hospodárskeho rastu, a to vzhľadom na očakávaný rast reálnych príjmov, podporovaný klesajúcou infláciou, rastom miezd a priaznivou situáciou na trhu práce, čo prispeje k rastu spotrebných výdavkov.

Situácia na trhu práce je napriek spomaľovaniu hospodárstva zatiaľ stále stabilná. Miera nezamestnanosti v júli zostala na úrovni svojho historického minima 6,4 %. Hoci zamestnanosť v druhom štvrťroku vzrástla o 0,2 %, jej dynamika slabne. Sektor služieb, ktorý bol významným faktorom rastu zamestnanosti od polovice roka 2022, už tiež vytvára menší počet pracovných miest.

S ústupom energetickej krízy by vlády mali pokračovať v rušení súvisiacich podporných opatrení. Je to nevyhnutné, aby sa predišlo zvyšovaniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si vyžadovalo ešte ráznejšiu reakciu menovej politiky. Rozpočtová politika by sa mala zameriavať na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Opatrenia zamerané na zvyšovanie ponukovej kapacity eurozóny – za podpory plnej implementácie programu Next Generation EU – môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte a zároveň podporiť ekologickú transformáciu. Reforma rámca správy ekonomických záležitostí EÚ by sa mala uzavrieť do konca tohto roka a budovanie únie kapitálových trhov by sa malo urýchliť.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v júli klesla na 5,3 %, v auguste však na tejto úrovni zostala. Jej klesanie bolo prerušené v dôsledku nárastu cien v energií v porovnaní s júlom. Hoci inflácia cien potravín už klesla zo svojho marcového maxima, v auguste stále dosahovala takmer 10 %. V nadchádzajúcich mesiacoch z ročných mier vypadnú prudké cenové nárasty zaznamenané na jeseň 2022, čo spôsobí pokles inflácie.

Inflácia bez cien energií a potravín v auguste klesla z júlových 5,5 % na 5,3 %. Inflácia cien tovarov v auguste klesla na 4,8 % (z 5,0 % v júli a 5,5 % v júni) vďaka zlepšeniu ponukových podmienok, predchádzajúcim poklesom cien energií, ústupu cenových tlakov v skorších fázach výrobného reťazca a nižšiemu dopytu. Inflácia cien služieb sa mierne znížila na 5,5 %, i naďalej však zostávala výrazná vzhľadom na vysoké výdavky spojené s dovolenkami a cestovaním a rýchly rast miezd. Ročná miera rastu kompenzácií na zamestnanca v druhom štvrťroku zostala nezmenená na úrovni 5,5 %. Podiel nákladov práce na ročnej miere domácej inflácie v druhom štvrťroku vzrástol, čiastočne v dôsledku nižšej produktivity, zatiaľ čo príspevok ziskov po prvý raz od začiatku roka 2022 klesol.

Väčšina ukazovateľov základnej inflácie sa začína znižovať vďaka lepšiemu zosúladeniu ponuky a dopytu a ustupujúcemu vplyvu predchádzajúceho zvyšovania cien energií. Domáce cenové tlaky sú však zároveň naďalej výrazné.

Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa v súčasnosti pohybuje v okolí dvoch percent. Niektoré z nich však stúpli a vyžadujú si pozorné monitorovanie.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu sú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Hospodársky rast by mohol byť pomalší, ak by účinky menovej politiky boli citeľnejšie, než sa očakáva, alebo ak by došlo k oslabeniu svetovej ekonomiky, napríklad v dôsledku ďalšieho útlmu v Číne. Projektované hodnoty by naopak mohol prekročiť, ak by priaznivá situácia na trhu práce, rastúce reálne príjmy a ustupujúca neistota viedli k zvýšeniu dôvery a spotreby zo strany ľudí a podnikov.

Medzi riziká zvyšovania inflácie patrí potenciálne obnovenie tlakov na rast cien energií a potravín. Nepriaznivé poveternostné podmienky a celkové napredovanie klimatickej krízy by mohli spôsobiť výraznejší nárast cien potravín, než sa očakáva. K ďalšiemu zvyšovaniu inflácie, i v strednodobom horizonte, by mohol prispieť aj dlhodobý rast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd alebo ziskových marží. Naopak, slabší dopyt – spôsobený napríklad silnejším účinkom transmisie menovej politiky alebo zhoršením hospodárskeho prostredia mimo eurozóny – by naopak viedol k nižším cenovým tlakom, a to najmä strednodobo.

Finančné a menové podmienky

Sprísňovanie našej menovej politiky sa naďalej výrazne premieta do širších podmienok financovania. Zdroje financovania pre banky opäť zdraželi, keďže sporitelia nahrádzajú vklady bez výpovednej lehoty vyššie úročenými termínovanými vkladmi a cielené dlhodobejšie refinančné operácie ECB sa postupne rušia. Priemerné sadzby podnikových a hypotekárnych úverov v júli ďalej vzrástli na 4,9 % a 3,8 %.

Úverová dynamika ďalej slabla. Podnikové úvery v júli rástli ročným tempom 2,2 %, čo predstavuje pokles z 3,0 % v júni. Pomalšie rástli aj úvery domácnostiam (o 1,3 % oproti 1,7 % v júni). V ročnom vyjadrení na základe údajov za posledné tri mesiace sa objem úverov domácnostiam znížil o 0,8 %, čo predstavuje najvýraznejšiu kontrakciu od zavedenia eura. Slabá úverová aktivita a redukcia súvahy Eurosystému viedli k poklesu ročného tempa rastu peňažnej zásoby M3 z júnových 0,6 % na historické minimum -0,4 % v júli. V ročnom vyjadrení sa agregát M3 za posledných tri mesiace zmenšil o 1,5 %.

Záver

Inflácia ďalej klesá, no stále sa očakáva, že zostane príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. V záujme ráznejšieho napredovania inflácie k nášmu cieľu sa Rada guvernérov dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Na základe nášho aktuálneho hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na úroveň nášho cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie kľúčových úrokových sadzieb ECB na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.