- VYHLÁSENIE O MENOVEJ POLITIKE
TLAČOVÁ KONFERENCIA
Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Ľubľana 17. októbra 2024
Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Na úvod mi dovoľte poďakovať guvernérovi Vaslemu za prejavenú pohostinnosť a vyjadriť osobitnú vďaku jeho spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov.
Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Najnovšie inflačné údaje poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Na výhľad vývoja inflácie tiež majú vplyv nedávne nečakane nízke ukazovatele hospodárskej aktivity. Podmienky financovania zároveň zostávajú reštriktívne.
Očakáva sa, že inflácia v nasledujúcich mesiacoch vzrastie, než v priebehu budúceho roka klesne na cieľovú úroveň. Domáca inflácia zostáva vysoká vzhľadom na naďalej zvýšené tempo rastu miezd. Zároveň sa očakáva ďalšie postupné zmierňovanie tlaku nákladov práce, ktorého vplyv na infláciu majú do istej miery tlmiť zisky.
Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby budeme udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.
Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.
Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.
Hospodárska aktivita
Aktuálne údaje naznačujú v porovnaní s očakávaniami o niečo slabšiu hospodársku aktivitu. Zatiaľ čo priemyselná produkcia bola počas letných mesiacov obzvlášť volatilná, podľa prieskumov sa objem výroby naďalej znižuje. V prípade služieb prieskumy v auguste poukazujú na nárast, ku ktorému pravdepodobne prispela silná letná turistická sezóna, hoci najnovšie údaje indikujú pomalší rast. Podniky len pomaly zvyšujú svoju investičnú aktivitu, zatiaľ čo investície do nehnuteľností na bývanie naďalej klesajú. Vývoz slabne, najmä v prípade tovarov.
Napriek nárastu príjmov v druhom štvrťroku boli spotrebné výdavky domácností v rozpore s očakávaniami nižšie. Miera úspor v druhom štvrťroku predstavovala 15,7 %, čo je výrazne viac než priemer 12,9 % spred pandémie. Výsledky nedávnych prieskumov zároveň poukazujú na postupné oživovanie súkromnej spotreby.
Situácia na trhu práce je naďalej stabilná. Miera nezamestnanosti v auguste zostala na úrovni svojho historického minima 6,4 %. Prieskumy však naznačujú spomaľovanie rastu zamestnanosti a ďalšie zmierňovanie dopytu po pracovnej sile.
Časom očakávame zintenzívnenie hospodárskej aktivity vďaka rastu reálnych príjmov, ktorý domácnostiam umožní zvýšiť spotrebu. Postupné slabnutie účinkov reštriktívnej menovej politiky by malo spotrebu a investície podporiť. Pri raste svetového dopytu by mal k oživeniu prispievať i vývoz.
Rozpočtová a štrukturálna politika by mala byť zameraná na zvyšovanie produktivity, konkurencieschopnosti a odolnosti ekonomiky. Pomohla by tak zvýšiť potenciálny rast a znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte. Je preto nevyhnutné urýchlene prijať konkrétne a ambiciózne štrukturálne opatrenia v nadväznosti na návrhy Maria Draghiho na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy a návrhy Enricca Lettu na upevnenie jednotného trhu. Dôkladná, transparentná a bezodkladná implementácia reformovaného rámca správy ekonomických záležitostí EÚ pomôže vládam trvalo znížiť rozpočtový deficit a dlh. Vlády by v tomto smere mali prijať rozhodné kroky vo svojich strednodobých plánoch rozpočtových a štrukturálnych opatrení.
Inflácia
Ročná miera inflácie v septembri ďalej klesla na 1,7 %, čo je najnižšia zaznamenaná hodnota od apríla 2021. Ceny energií prudko klesli, ročným tempom -6,1 %. Inflácia cien potravín mierne stúpla na 2,4 %. Inflácia cien tovarov zostala obmedzená na úrovni 0,4 %, zatiaľ čo inflácia cien služieb mierne klesla na 3,9 %.
Väčšina ukazovateľov základnej inflácie klesla alebo zostala bez zmeny. Domáca inflácia je vzhľadom na naďalej silné mzdové tlaky v eurozóne stále zvýšená. Rast dojednaných miezd zostane počas zvyšku roka vysoký a nestály vzhľadom na významnú úlohu jednorazových platieb a postupný priebeh mzdových úprav.
V najbližších mesiacoch má inflácia vzrásť, sčasti v dôsledku eliminácie predchádzajúcich prudkých znížení cien energií z výpočtu ročných mier. Následne by mala v priebehu budúceho roka klesnúť na cieľovú hladinu. Proces dezinflácie by mal byť podporovaný znižovaním tlaku nákladov práce a postupným premietaním predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky do spotrebiteľských cien. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybuje v okolí 2 %.
Hodnotenie rizík
Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Nižšia dôvera by mohla zabrániť oživovaniu spotreby a investícií očakávaným tempom. Tento vývoj by mohol byť znásobený zdrojmi geopolitického rizika, ako je neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Strednom východe, ktoré by mohli narušiť dodávky energií a svetový obchod. Hospodársky rast eurozóny by mohol ďalej spomaliť nižší dopyt po vývoze z eurozóny, spôsobený napríklad slabšou svetovou ekonomikou či eskaláciou obchodného napätia medzi hlavnými ekonomikami. Rast by tiež mohol byť pomalší, ak sa oneskorené účinky sprísnenia menovej politiky ukážu byť silnejšie, než sa očakáva. V prípade nečakane intenzívnejšieho rastu svetového hospodárstva alebo v prípade, že priaznivejšie podmienky financovania a pokles inflácie povedú k rýchlejšiemu oživeniu spotreby a investícií, by hospodársky rast mohol byť vyšší.
Inflácia by mohla prognózované hodnoty prekročiť v prípade vyššieho než očakávaného rastu miezd alebo ziskov. Medzi riziká vyššej inflácie patrí i zvýšené geopolitické napätie, ktoré by mohlo viesť k nárastu cien energií a nákladnej prepravy v krátkodobom horizonte a narušiť svetový obchod. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej krízy by okrem toho mohli spôsobiť nárast cien potravín. Inflácia by mohla byť naopak nižšia, ak by nízka dôvera a obavy spojené s geopolitickými udalosťami zabránili očakávanému tempu oživenia spotreby a investícií, ak by tlmiaci vplyv menovej politiky na dopyt prekročil očakávania alebo ak by došlo k neočakávanému zhoršeniu hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta.
Finančné a menové podmienky
Krátkodobejšie trhové úrokové miery sa od nášho septembrového zasadania znížili, najmä v dôsledku menej priaznivých údajov o hospodárskej aktivite v eurozóne a ďalšieho poklesu inflácie. Napriek naďalej reštriktívnym podmienkam financovania priemerné úrokové sadzby nových podnikových úverov v auguste mierne klesli na 5,0 %, v prípade nových hypotekárnych úverov na 3,7 %.
Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov sa podmienky poskytovania podnikových úverov po dvoch rokoch postupného sprísňovania v treťom štvrťroku nezmenili. Navyše po prvýkrát za posledné dva roky vzrástol úverový dopyt podnikov. Objem podnikových úverov zostáva celkovo obmedzený a v auguste zaznamenal ročný nárast o 0,8 %.
Úverové podmienky hypoték sa už tretí štvrťrok po sebe zmiernili, predovšetkým vďaka zostreniu konkurencie v bankovom sektore. Nižšie úrokové miery a priaznivejšie vyhliadky trhu s nehnuteľnosťami na bývanie viedli k výraznému nárastu dopytu po hypotekárnych úveroch. Objem hypotekárnych úverov sa v dôsledku toho mierne zvýšil a zaznamenal ročné tempo rastu 0,6 %.
Záver
Rada guvernérov sa dnes rozhodla znížiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov. Rozhodnutie znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadime nastavenie menovej politiky – vychádza z nášho aktualizovaného hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Menovopolitické sadzby budeme udržiavať na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.
V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.
Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.
Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.
Európska centrálna banka
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
- Sonnemannstrasse 20
- 60314 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- +49 69 1344 7455
- [email protected]
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.
Kontakty pre médiá