TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 8. septembra 2022

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov. Tento významný krok znamená rýchlejší začiatok prechodu zo súčasnej vysoko akomodačnej úrovne menovopolitických sadzieb na úroveň, ktorá zabezpečí včasný návrat inflácie k nášmu strednodobému cieľu 2 %. Na základe svojho aktuálneho hodnotenia očakávame, že v priebehu nasledujúcich zasadaní budeme v zvyšovaní úrokových sadzieb pokračovať s cieľom tlmiť dopyt a chrániť pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Trajektóriu menovej politiky budeme pravidelne prehodnocovať na základe nových informácií a vývoja inflačného výhľadu. Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z konkrétnych údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie.

Dôvodom prijatia dnešného rozhodnutia a očakávaného ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb je naďalej príliš vysoká inflácia, ktorá pravdepodobne zostane nad úrovňou nášho cieľa dlhší čas. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v auguste dosiahla 9,1 %. Prudko rastúce ceny energií a potravín, dopytové tlaky v niektorých sektoroch po znovuotvorení ekonomiky a ponukové obmedzenia vyvolávajú ďalší rast inflácie. Dochádza k ďalšiemu zintenzívňovaniu cenových tlakov a ich šíreniu v celom hospodárstve, pričom v najbližšom období môže inflácia ďalej stúpať. S postupným slabnutím vplyvu súčasných príčin inflácie a premietaním normalizácie menovej politiky do ekonomiky a cenotvorby inflácia klesne. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, odborníci ECB podstatne upravili svoje inflačné projekcie a v tomto štádiu očakávajú, že inflácia dosiahne v priemere 8,1 % v roku 2022, 5,5 % v roku 2023 a 2,3 % v roku 2024.

Po oživení v prvej polovici roka 2022 aktuálne údaje poukazujú na podstatné spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne, s očakávanou stagnáciou hospodárstva v neskoršom priebehu roka a v prvom štvrťroku 2023. Veľmi vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu príjmov obyvateľstva a ponukové obmedzenia napriek postupnému ústupu naďalej brzdia hospodársku aktivitu. Okrem toho nepriaznivá geopolitická situácia, predovšetkým neoprávnená ruská agresia voči Ukrajine, dolieha na dôveru podnikov i spotrebiteľov. Tento výhľad sa odráža aj v najnovších projekciách hospodárskeho rastu odborníkov ECB, ktoré boli na zvyšok tohto roka i na celý rok 2023 výrazne znížené. Podľa uvedených projekcií má tempo hospodárskeho rastu dosahovať 3,1 % v roku 2022, 0,9 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024.

Pretrvávajúca zraniteľnosť spôsobená pandémiou naďalej predstavuje riziko ohrozujúce plynulú transmisiu menovej politiky. Rada guvernérov bude preto naďalej pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia núdzového pandemického programu nákupu aktív na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou ohrozujúcich fungovanie transmisného mechanizmu.

Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali, sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke. Osobitná tlačová správa o úročení štátnych vkladov bude zverejnená o 15.45 h SEČ.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne vysvetlím našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárstvo eurozóny v druhom štvrťroku 2022 vzrástlo o 0,8 percenta, najmä vďaka výrazným spotrebným výdavkom na služby s intenzívnym osobným kontaktom po zrušení pandemických obmedzení. Z intenzívnejšieho cestovania v letnom období profitovali najmä krajiny s veľkými sektormi cestovného ruchu. Podniky však zároveň čelili vysokým nákladom na energie a pretrvávajúcim výpadkom v dodávateľských reťazcoch, napriek ich postupnému odstraňovaniu.

Zatiaľ čo v treťom štvrťroku hospodársky rast ťažil z intenzívneho cestovného ruchu, počas zvyšku roka očakávame jeho podstatné spomalenie, a to zo štyroch hlavných dôvodov. Po prvé, vysoká inflácia tlmí spotrebu a produkciu v celom hospodárstve a narušené dodávky zemného plynu tieto ťažkosti ešte prehlbujú. Po druhé, výrazné oživenie dopytu po službách v nadväznosti na znovuotvorenie ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch stratí na dynamike. Po tretie, pokles svetového dopytu, i v kontexte sprísnenia menovej politiky v mnohých hlavných ekonomikách, a zhoršovanie obchodných podmienok bude znamenať menšiu podporu pre hospodárstvo eurozóny. Po štvrté, naďalej panuje vysoká neistota a dôvera prudko klesá.

Trh práce však odoláva a hospodársku aktivitu podporuje. Počet zamestnaných v druhom štvrťroku 2022 vzrástol o 600 000 a miera nezamestnanosti v júli dosiahla historické minimum 6,6 %. Celkový počet odpracovaných hodín sa v druhom štvrťroku opäť zvýšil (o 0,6 %) a predstihol svoju úroveň spred pandémie. V nasledujúcom období spomaľovanie hospodárskej aktivity pravdepodobne vyvolá určitý nárast miery nezamestnanosti.

Rozpočtové podporné opatrenia na zmierňovanie účinkov vyšších cien energií by mali byť dočasné a zamerané na najviac zraniteľné domácnosti a podniky v záujme obmedzenia rizika zintenzívnenia inflačných tlakov, zefektívnenia verejných výdavkov a zachovania udržateľnosti dlhu. Štrukturálne opatrenia by sa mali zameriavať na zvyšovanie rastového potenciálu a odolnosti eurozóny.

Inflácia

Inflácia v auguste ďalej vzrástla na 9,1 %. Inflácia cien energií bola naďalej na mimoriadne vysokej úrovni (38,3 %) a znova tvorila najväčšiu zložku celkovej inflácie. Trhové ukazovatele naznačujú zmierňovanie cien ropy v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo veľkoobchodné ceny zemného plynu podľa nich zostanú mimoriadne vysoké. Inflácia cien potravín v auguste tiež stúpla (na 10,6 %), čiastočne v dôsledku vyšších vstupných nákladov na energie, narušenia obchodu s potravinovými komoditami a nepriaznivých poveternostných podmienok.

Hoci ponukové obmedzenia ustupujú, i naďalej sa postupne premietajú do spotrebiteľských cien a rovnako ako oživovanie dopytu v sektore služieb vyvíjajú tlak na rast inflácie. K stupňovaniu inflačných tlakov prispieva i znehodnocovanie eura.

Cenové tlaky sa šíria do čoraz väčšieho počtu sektorov, čiastočne v dôsledku vplyvu vysokých nákladov na energie pôsobiaceho v celom hospodárstve. Ukazovatele základnej inflácie tak zostávajú na zvýšenej úrovni a podľa najnovších projekcií odborníkov ECB má inflácia bez cien potravín a energií dosiahnuť 3,9 % v roku 2022, 3,4 % v roku 2023 a 2,3 % v roku 2024.

Odolnosť trhu práce a určité dobiehanie v rámci kompenzácie vyššej inflácie zrejme podporia mzdový rast. Aktuálne údaje a mzdové dohody však zároveň poukazujú na naďalej celkovo obmedzenú dynamiku mzdového vývoja. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa v súčasnosti pohybuje na približne dvojpercentnej úrovni, hoci nedávne revízie niektorých ukazovateľov nad úroveň cieľovej hladiny je naďalej potrebné monitorovať.

Hodnotenie rizík

V kontexte spomaľovania svetovej ekonomiky prevažujú riziká pomalšieho tempa rastu, najmä v krátkodobom horizonte. Ako ukazuje menej priaznivý scenár projekcií odborníkov ECB, dlhšia vojna na Ukrajine zostáva podstatným rizikom pre rast, najmä ak by podniky a domácnosti čelili dodávkam energií na prídel. V takej situácii by mohlo nastať ďalšie zhoršovanie dôvery a prehlbovanie ponukových obmedzení. Ceny energií a potravín by tiež mohli zostať dlhodobo vyššie, než sa očakáva. Ďalšie zhoršovanie výhľadu vývoja svetového hospodárstva by mohlo dodatočne spomaliť zahraničný dopyt po produkcii eurozóny.

Riziká týkajúce sa vývoja inflácie sú najmä na strane rýchlejšieho rastu. Podobne ako v prípade hospodárskeho rastu je hlavným rizikom z krátkodobého hľadiska ďalšie narušenie dodávok energií. V strednodobom horizonte môže inflácia súčasné očakávania prekročiť v dôsledku trvalého zhoršenia výrobných kapacít hospodárstva eurozóny, ďalšieho zvyšovania cien energií a potravín, nárastu inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyššieho než očakávaného mzdového rastu. Ak by však v strednodobom horizonte došlo k poklesu cien energií alebo oslabeniu dopytu, klesli by aj tlaky na rast cien.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery rastú v očakávaní pokračovania normalizácie menovej politiky v reakcii na výhľad vývoja inflácie. Podnikové úvery v posledných mesiacoch zdraželi a sadzby bankových úverov pre domácnosti sa dnes nachádzajú na najvyššej úrovni za posledných viac než päť rokov. V objemovom vyjadrení sú bankové úvery podnikom zatiaľ stabilné, čiastočne v dôsledku potrieb financovania vysokých výrobných nákladov a tvorby zásob. Dynamika hypotekárnych úverov domácnostiam sa zmierňuje v dôsledku sprísňovania úverových podmienok, rastúcich nákladov úverovania a nízkej dôvery spotrebiteľov.

Záver

Dôvodom dnešného zvýšenia kľúčových úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov a očakávaného ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb je naďalej príliš vysoká inflácia, ktorá pravdepodobne zostane nad úrovňou nášho cieľa dlhší čas. Tento výrazný krok znamená rýchlejší začiatok prechodu zo súčasnej vysoko akomodačnej úrovne menovopolitických sadzieb na úroveň, ktorá podporí včasný návrat inflácie k nášmu strednodobému cieľu 2 %.

Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z konkrétnych údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie. Všetky svoje nástroje sme pripravení v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého inflačného cieľa.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.